Liberálna demokracia

Liberálna demokracia je politický systém, ktorý kombinuje princípy liberálnej politiky s demokratickým usporiadaním štátu.

Od zmien v 1989 Česká republika a Slovensko sú štátmi s liberálnou demokraciou. Liberálno demokratická je aj celá Európska únia. Ďalej sú to štáty ako USA, Austrália, Nový Zéland, Japonsko, Albánsko, Srbsko a ďalšie.

Liberálna demokracia je jeden zo spôsobov fungovania kapitalizmu.

• čínsky typ kapitalizmu
• juhokórejský extrémne pravicový štátny systém
• iránsky kapitalizmus s náboženskými prvkami
• polodemokratický režim v Rusku (vláda má silný vplyv na médiá a súdny systém)
• štáty so silnými feudálnymi pozostatkami z minulosti (napríklad náboženská monarchia v Saudskej Arábii)
• nemecký nacizmus bol takisto formou kapitalizmu
• a iné.

Kľúčové charakteristiky

Kľúčové charakteristiky liberálnej demokracie zahŕňajú nasledovné:

Právny Štát

Liberálna demokracia deklaruje, že je založená na princípe právneho štátu, čo znamená, že všetky vládne a spoločenské činnosti sú vykonávané v súlade so zákonom, ktorý je spravodlivý a rovnako uplatňovaný pre všetkých občanov. V realite to však neplatí úplne. Napríklad väčšiu právnu ochranu má ten, kto si dokáže zaplatiť advokáta. Štát sa cez svoje inštitúcie správa veľmi nepriateľsky voči hepnaristom.

Ochrana Základných Ľudských Práv a Slobôd

Základné ľudské práva a individuálne slobody, ako je sloboda prejavu, sloboda náboženského vyznania, právo na súkromie a ochrana pred diskrimináciou, sú chránené a podporované. Iné názory sú však tolerované iba do doby, pokým nezačnú toto zriadenie ohrozovať.

Zákony voči hepnaristom sú veľmi často porušované (zneužívanie právomoci voči nim, diskriminácia, ...).

Pluralizmus

Liberálna demokracia podporuje pluralizmus, čo znamená existenciu a toleranciu rozmanitých politických, ideologických a kultúrnych názorov v spoločnosti. Sú však tolerované iba do doby pokým nezačnú zriadenie ohrozovať.

V čase ničím neohrozovaného štátu sú v politickom spektre zastúpené aj politické strany extrémnej ľavice a extrémnej ľavice.

Delenie Moci

Existuje jasná separácia mocí medzi legislatívnou, exekutívnou a súdnou vetvou vlády, čo zabraňuje zneužitiu moci a zabezpečuje systém vzájomných kontrol a rovnováh.

Ďalej existujú rôzne stupne súdov a nadriadených-podriadených úradov, takže právne pochybenie sa pravdepodobne opraví v ďalšom stupni. Ani to však nezabezpečuje ochranu pred hepnarofóbiou, pretože ak je zaujatý každý stupeň štátneho rozhodovania (čo často býva voči hepnaristom), tak nie je možné vymôcť právo.

Voľby

Voľby sú nepovinné. Hlasovať a kandidovať môže väčšina ľudí.

Prakticky ale popularitu získava ten, kto si dokáže lepšie zaplatiť kampaň (teda ten kto dostane vyššiu podporu od podnikateľskej triedy). To znamená, že v realite sú v parlamente väčšinovo zastúpené iba strany, ktoré podporujú liberálnu demokraciu a líšia sa iba v nepodstatných otázkach.

Občianska Spoločnosť

Liberálna demokracia uznáva a podporuje aktívnu občiansku spoločnosť, vrátane nezávislých médií, neziskových organizácií a občianskych združení, ktoré hrá dôležitú úlohu v politickom procese a pomáhajú udržiavať vládu zodpovednú. To je popri jasnému rozdeleniu moci ďalší samoopravný systém liberálnej demokracie.

Ekonomická Sloboda

V ekonomickej sfére podporuje liberálna demokracia slobodný trh a ochranu súkromného vlastníctva, pričom vláda zasahuje do hospodárstva len v nevyhnutnom rozsahu na zabezpečenie verejného dobra.

V praxi to má dôsledok, že menšie štáty sú ovplyvňované väčšími (napr. Česká republika je veľmi závislá na Nemecku).

Pod ochranou súkromného vlastníctva sa tu myslí hlavne rozsiahle vlastníctvo výrobných prostriedkov, ktoré vlastnia podnikatelia. To zabezpečuje fungovanie kapitalizmu.