Hepnarofóbia

Hepnarofóbia je nepriateľský postoj voči hepnaristom.

Hepnarofóbia sa môže prejavovať formou násilia, nenávisti, znechuteného, agresívneho správania voči hepnaristom. Prejavuje sa rôznymi spôsobmi: od fyzického násilia, nepriateľských slovných útokov, urážok až k utláčaniu a spoločenskému vylúčeniu. Hepnarofóbia v sebe zahŕňa inštitucionálne formy diskriminácie, kriminalizácie, patologizácie (označovanie za poruchu) a stigmatizácie.

Hepnarofóbia je v súčasnej spoločnosti veľmi rozšírená.

Pôvod slova a použitie

Hepnarofóbia je zložené slovo. Prvá časť (prefix) hepnar- je odvodená od priezviska Olgy Hepnarové. Olga Hepnarová bola vystavená extrémnej hepnarofóbii. Obidve časti sú prepojené cez (interfix) -o-. Posledná časť -fóbia má pôvod v starogréckom slove φόβος (fóbos, "strach"). Súbežne s hepnarofóbiou existujú podobné pojmy ako transfóbia, homofóbia, xenofóbia a ďalšie.

Hepnarofóbia nemá spojitosť s pojmom fóbia používaným v psychológii (formou fóbie v psychológii je napr. úzkostná porucha).

Podstatným menom hepnarofób sa označuje ten, kto sa správa hepnarofóbne. Prídavné meno hepnarofóbny sa používa na popis hepnarofóba alebo jeho správania. Hepnarofóbia je nový pojem, v slovníkoch sa preto nenachádza.

Príčiny

Hepnarista nemá podporu rodiny

Za nehepnaristom stojí jeho rodina, za hepnaristom nestojí nikto. Preto je zraniteľný a toto môže byť zneužité na útok proti nemu za účelom získania nejakého prospechu. V obdobnom postavení sú siroty, ktoré takisto nemajú rodičov, ktorí by ich chránili a vzniklo o tom aj prirovnanie - zvoziť niekoho ako sirotu.

Hepnarista popiera nevyhnutnosť rodiny

Hepnarista svojou existenciou popiera nevyhnutnosť rodiny. Príčina hepnarofóbie je v názore, že rodina je nedotknuteľná, nemenná vec. A všetko čo odporuje rodine, je vraj zvrátené a nemožné zmysluplnej existencie.

Hepnaristi vyvolávajú strach a nenávisť tým, že už len svojou existenciou spochybňujú predstavu o rodine ako ideálnej a jedinej forme usporiadania spoločnosti.

U akých typoch ľudí najčastejšie vzniká

Silnými hepnarofóbmi sú živitelia/hlavy rodín, ktorí sa desia rozpadu ich vlastnej rodiny a tým aj straty moci nad jej členmi.

Mladí rodičia sa hlavami rodín ešte len stávajú, často zažívajú eufóriu z nového pocitu moci nad členmi svojej rodiny a kvôli tomu sa stávajú silne prorodinnými, všetko chcú robiť po svojom a zúrivo bojujú proti akýmkoľvek pokusom o zasahovanie do "ich" rodiny.

Vekom staršia hlava rodiny sa môže báť jej rozpadu a toho, že sa o neho/ňu v starobe nebudú členovia rodiny starať.

U človeka - hlavy rodiny, ktorý má problémy vo vlastnej rodine, sa môže hepnarofóbia takisto prejavovať. Hrozba rozpadu jeho rodiny ho núti útočiť na všetko, čo tomu napomáha. Je odrazom vlastného pocitu neistoty.

Hepnarofóbia môže byť výrazná u ľudí, ktorí nie sú síce hlavou rodiny, ale ani nezažili násilie proti sebe zo strany členov vlastnej rodiny. Kvôli absencii tejto skúsenosti je pre nich náročné sa vžiť do myslenia hepnaristu. Ďalej, dobré skúsenosti z jeho rodiny ho môžu viesť k nesprávnej domnienke, že "všetky rodiny sú predsa dobré ako tá jeho".

Hepnarofóbiu môže napokon spôsobovať aj jednoduchá neznalosť fungovania spoločnosti, že rodina nie je jediným možným spôsobom jej usporiadania.

Príklad na živote Olgy Hepnarové

Prejavy

Zaužívané názory správanie sa rodičov k deťom

Hlášky, ktoré ospravedlňujú útoky voči hepnaristovi zo strany rodičov

1. Dieťa, ktoré nemá úctu k vlastným rodičom, nemá a nebude mať úctu k ničomu a nikomu.
2. Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma mamo.

Medzi laikmi aj medzi odborníkmi je rozšírený nepravdivý mýtus, že rodičia týrajúci svoje deti boli sami týraní.

V komunikácii s hepnaristom

Nevhodný spôsob komunikácie s hepnaristom:

• To už bolo dávno.
• Týral ťa pretože aj jeho/ju týrali v detstve.
• Ale aj po tom všetkom si "normálny(a)".
• Nie je už nič z čoho by si mal(a) mať strach.
• Prečo to nemôžeme nechať tak?
• Mal(a) by si sa naozaj viac snažiť.
• Nechaj to tak.
• Urob za tým hrubú čiaru.
• Mal(a) by si im odpustiť.
• Tvoj rodič robil čo najlepšie vedel.
• Si príliš citlivý(á).
• Nezaoberaj sa minulosťou.
• (po odchode od násilného rodiča) teraz už máš prečo byť šťastný(á).

Spoločenské vylučovanie hepnaristu

Útoky na rodinný pôvod

Samotná rodina, z ktorej pochádza hepnarista, je svojimi vnútornými konfliktmi oslabená a preto sa stáva ľahkým terčom útokov a zneužívania. To má za následok zahrnutie do útokov na hepnaristu aj útok na celú jeho pôvodnú rodinu. Napríklad nepodloženým označovaním negatívnych vlastností jeho rodičov za dedičné alebo šíriť v súvislosti s ním mýtus o generačnom násilí.

V spoločnosti

V školskom kolektíve

V zdravotníctve

V zdravotníctve ide o maskovanie násilia rodičov voči hepnaristovi:

• Neplnenie si oznamovacej povinnosti trestného činu ak odhalí týranie dieťaťa.
• Schválne určovanie nesprávnych diagnóz a následná liečba tejto nesprávne určenej diagnózy. Teda "liečba" hepnaristu pre zdravotný problém, ktorý nemá.
• Zneužívanie, skutočnosti že odhalenie psychického týrania je náročné tým, že sa lekár/psychológ tvári, že to neodhalil.

V psychológii

Určovanie nesprávnych diagnóz:

• Príznaky týrania označiť za inú poruchu. Obľúbená je argumentácia genetickým pôvodom namiesto označenia násilia rodičia za pôvod psychického problému.
• Diagnostikovanie 12-ročnému týranému dieťaťu poruchu, ktorá sa dáva až dospelým (napr. generalizovaná úzkostná porucha) a následná liečba spočívajúca v zákaze používania počítača a sledovania televízie, čím násilný rodič dostane navyše psychológom posvätenú zbraň, ktorou môže pokračovať v násilí.

V psychiatrii

Určovanie nesprávnych diagnóz:

• Úmyselne nesprávne diagnostikovanie depresie pretože hepnarista vyjadril obavy z objektívne zhoršujúceho sa školského prospechu (v lekárskej správe uvedené ako depresívne rozlady z budúcnosti) a následne nesprávna liečba antidepresívami.

Správanie sa psychiatrov k Olge Hepnarové bolo vysoko hepnarofóbne.

V inštitúciách na ochranu detí

V inštitúciách na ochranu detí (napr. OSPOD) je hepnarofóbia veľmi rozšírená. Na jednej strane sú hepnaristi, ktorí sa stali rodičmi, neúmerne a bezdôvodne kontrolovaní a na druhej strane tieto inštitúcie zanedbávajú odhaľovanie týrania detí v rodinách nehepnaristov.

Zo strany vlády

V polícii

Prípadné zásahy proti hepnaristovi sú mimoriadne brutálne, nerešpektujúce ani platné zákony.

V trestnom konaní

Rodičia dostávajú za týranie dieťaťa veľmi nízke tresty. V protiklade k tomu sú tresty za útok na rodiča neprimerane vysoké.

V občianskoprávnych súdnych sporoch

V súdnictve je množstvo hepnarofóbnych ľudí. Títo ľudia si myslia, že v prípade hepnaristu zákony môžu ignorovať. V občianskoprávnych súdnych sporoch preto hepnarista čelí všemožnej diskriminácii.

V prípade, že hepnarista vedie súdny spor proti násilnému rodičovi, súdy majú tendenciu ignorovať zákony a rozhodujú svojvoľne v prospech násilného rodiča. Nespravodlivé rozhodnutie môže byť kľudne zamietnuté aj najvyššími inštanciami súdov (napr. ústavným súdom), ktoré sú takisto hepnarofóbne.

Nedôsledný boj proti týraniu detí

Linka detskej dôvery je minimálne propagovaná. Ak je niekde predsa propagovaná, tak je predstavená pre deti schválne nezrozumiteľne.

V príručkách pre pracovníkov úradu pre ochranu detí sú vynechávané prípady fyzického a psychického týrania a sexuálneho zneužívania detí, pretože je páchané ľuďmi, ktorí majú určitú spoločenskú moc. Oproti tomu sú zdôrazňované prípady zanedbávania, ktoré sa týka rodičov bez spoločenskej moci.

Úrady, ktoré majú v popise práce boj proti týraniu detí sú hepnarofóbne a svoje prostriedky využívajú na obťažovanie preživších násilia, ktorí už majú svoje rodiny a odvolávajú sa na [mytus-o-transgeneracnom-prenose-tyrania-deti|vyvrátený mýtus o transgeneračnom prenose násilia]].

V náboženstve

Kresťanstvo je ideológia prispôsobená hlavám rodín. Medzi jej pravidlo/prikázanie platí cti svojho otca a svoju matku. To je vykladané ako bezvýhradná poslušnosť rodičovi bez ohľadu na to, či je násilný. Takisto táto kresťanstvo núti hepnaristu aby svojmu násilnému rodičovi odpustil.

Hepnarofóbni veriaci na jednej strane nekompromisne vyžadujú absolútnu poslušnosť detí, oproti tomu sú benevolentní k nevere hlavy rodiny, proti ktorej bojujú oveľa menej, ak vôbec.

V komunistickom hnutí všeobecne

Zakladatelia marxizmu Marx a Engels zdôrazňovali nutnosť zrušenia rodiny. K zrušeniu rodiny však v praxi žiadna komunistická vláda nikdy neprikročila. Ideologicky bolo zrušenie rodiny buď úplne ignorované (stalinské učebnice marxizmu-leninizmu zo 40 - 50tych rokov) alebo odmietnuté bezobsažnými frázami (napr. v knihe Vedecký komunismus, české vydanie, 1973).

Komunistický režim v Československu za života Olgy Hepnarové mal pramálo spoločné s marxizmom. Bol plný prezliekčaov kabátov a bol tiež silno hepnarofóbny.

V alternatívnych subkultúrach

Všetky známe alternatívne subkultúry akceptujú existenciu rodiny, preto sú svojou podstatou hepnarofóbne.

Poškodzovanie odkazu Olgy Hepnarové

Odkaz Olgy Hepnarové je sústavne poškodzovaný:

• Vytrhávaním udalostí zo života Olgy Hepnarové z kontextu
• Zamlčiavaním násilia voči nej

Komunistickým režimom v ČSSR

Trestné konanie voči Olge Hepnarové bolo v mnohých ohľadoch zaujaté.

Zo strany asociálov

Nehepnaristickí asociáli sa môžu hlásiť k odkazu Olgy Hepnarové.

Viktor Kalivoda, ktorý v 2005 v lese zavraždil troch ľudí tvrdil, že sa inšpiroval hlasmi Olgy Hepnarové vo svojej hlave. Michelle Sudků v 2016 v Pražskom obchodnom dome ubodala jednu ženu a pred súdom vo svojej záverečnej reči zmienila Olgu Hepnarovú, ktorej podľa nej lekári nepomohli a donútili ju zabíjať.

Ani Kalivoda, ani Sudků nevykazovali znaky hepnaristu.

O prípad Olgy Hepnarové sa hlbšie zaujímali a zistenia o jej živote v nich vyvolali hepnarofóbiu (tu konkrétne pohŕdanie Olgou Hepnarovou a presvedčenie, že si môžu do jej odkazu dovoliť "kopnúť"), ktorá sa prejavila v tom, že svoje zločiny dávali do podobnosti s jej činom. Týmto sa zaradzujú k nehepnaristom, ktorí majú k hepnaristom aktívne nepriateľský vzťah.

Nehepnaristickí asociáli týmto démonizujú odkaz Olgy Hepnarové. Nahrávajú médiám aby Olgu Hepnarovu prirovnávali k nim, čo médiá ochotne robia (pretože sú rovnako hepnarofóbne). To v konečnom dôsledku vyvoláva u verejnosti znechutenie z Olgy Hepnarové a odrádza to skutočných hepnaristov aby hľadali svoju podobnosť s Olgou Hepnarovou.

Zo strany vyznavačov alternatívneho života

Zo strany vyznavačov alternatívneho života možno sledovať prispôsobovanie si hepnarizmu, teda revidovanie odkazu Olgy Hepnarové.

Zo strany médií

Novinárske články

Film Já, Olga Hepnarová

Film Já, Olga Hepnarová je hepnarofóbny. Zamlčiava príčiny prečo sa Olga Hepnarová stala hepnaristom a filmová postava nemá znaky hepnaristu. Na nedostatky filmu spôsobené hepnarofóbiou jej tvorcov je poukazované aj v recenziách k filmu na csfd.cz:

• "Proč není řádně vykresleno týrání, které (údajně) vedlo k její asocializaci, a je zásadním bodem, který by neměl být opomíjen (...)"
• "Vzhledem k ději jsem čekal více rozvinutou část, jakým způsobem se dostala k depresi z okolí a ukřivděnosti."
• "Kde je ve filmu ukázáno, co vedlo Hepnarovou k takové nenávisti? Kde je alespoň náznak jejího motivu? Asi to měla být ta krátká nakládačka ve sprchách polepšovny."

V online priestore

Hepnarofóbia sa prejavuje v online priestore:

• v diskusiách pod článkami
• na sociálnych sieťach pod príspevkami
• v online hlasovaniach

Referencie

1. ↑ ^{1,1 1,2 1,3} CÍLEK, Roman. Oprátka za osm mrtvých. Praha: MarieTum, 2014. ISBN 978-80-905165-6-4.